Prvé pokusy s internetom sa odohrávali už na jeseň 1991, ale práve dátum
spred 30 rokov sa oficiálne považuje za počiatok internetu v bývalom
Československu. Ako prvé boli pritom na internet pripojené univerzity,
konkrétne spomínané ČVUT v Prahe. Pripojenie sa spojazdnilo pomocou
prenajatého pevného telefónneho okruhu, ktorý viedol z kampusu ČVUT do
výpočtového centra Univerzity Johannesa Keplera v rakúskom Linzi.
Pripojeným zariadením bol sálový počítač IBM 4341 s rýchlosťou 9,6
kilobajtu za sekundu (kbit/s).
"Neskôr sa zaviedol internet aj na vtedajšej Elektrotechnickej
fakulte Slovenskej vysokej školy technickej. Išlo o internet s tzv.
pevnou linkou, teda trvalým pripojením, a začali vznikať aj prvé domény s
koncovkou .sk. Prvé domácnosti sa začali pripájať na internet asi o tri
roky neskôr, tu šlo o tzv. vytáčané pripojenie cez telefónnu linku a
zaviedli ho vtedajšie Slovenské telekomunikácie, š. p.," povedal pre TASR pri príležitosti výročia šéfredaktor magazínu touchIT.sk Ondrej Macko.
Podľa jeho slov však bolo v tej dobe veľmi málo dostupného obsahu na
internete a toho domáceho, teda zo Slovenska, bolo ešte menej. "Doslova
sa nebolo na čo pozerať, skôr to bolo o odbornej komunikácii
prostredníctvom mailov. Prvé webové prezentácie boli zamerané na
prezentáciu univerzitného sveta, pridala sa aj komerčná ponuka, veľmi
aktívne boli od začiatku automobilky. Predchodcom dnešných sociálnych
sietí boli komunitné skupiny označované ako BBS," vysvetlil Macko.
Na domáce pripojenie na internet vtedy ľudia potrebovali pevnú telefónnu
linku, modem a počítač. Rýchlosť pripojenia bola okolo 11,4 kbit/s,
neskôr stúpla až na 56 kbit/s. "Dali sa dokonca použiť dve telefónne
linky paralelne a zdvojiť takto rýchlosť pripojenia. To však stálo
dvojnásobnú sumu za pripojenie. Na Slovensku určitú dobu platila akcia,
že v čase od 19. hodiny večer do šiestej hodiny ráno a počas celých
víkendov ste boli pripojení len za jeden impulz, ktorý stál vtedy 2,50
slovenskej koruny. To bola veľmi dobrá ponuka a mnoho ľudí ju využívalo.
V tej dobe vzniklo aj dnes stále populárne nočné prezeranie webových
stránok," povedal ďalej pre TASR.
Prechod na fakturovanie za prenesený objem dát sa začal používať až
neskôr. Pre domácnosti to bola dlho suma výhradne podľa doby pripojenia,
a preto bola nízka prepojovacia rýchlosť nevýhodou. Za zázrak bola
považovaná tzv. ADSL linka s rýchlosťou 128 kbit/s, stále to bolo však
vytáčané pripojenie.
"Na dnešnú dobu je to ťažko použiteľná rýchlosť pre súčasné
multimediálne stránky, ale dá sa s tým žiť. Jeden z prvých ľudí, ktorí
mali doma zavedenú pevnú linku, bol vtedajší popularizátor internetu a
umelec Jaro Filip," objasnil Macko.
Na rozdiel od dnešnej doby bol internet veľmi bezpečná platforma,
netýkali sa ho ani vtedy už rozšírené počítačové vírusy. Tie sa v tej
dobe šírili cez diskety. V začiatku bol totiž internet určený skôr pre
nadšencov. "To už dnes neplatí, internet má dnes prakticky každý v
produktívnom veku. Je to pre nás televízor, spôsob komunikácie, hrania,
vzdialenej práce, v obľube sú sociálne siete, nakupovanie cez internet,
ale je to aj základ pre novú virtuálnu menu. Aj preto sa internet stal
platformou pre kybernetických zločincov. Pritom takáto zločinecká
činnosť je mimoriadne výnosná a oveľa ťažšie odhaliteľná," dodal pre TASR Macko.
Podľa neho budúcnosť rozvoja internetu spočíva v tom, že prechádza
výrazne na bezdrôtové pripojenie s vysokou rýchlosťou a nízkym
oneskorením, napríklad s využitím sietí 5G. "Táto etapa budovania
moderných sietí je momentálne na Slovensku v búrlivom rozvoji. Celkovo
sa však dá konštatovať, že sme krajinou s rýchlym pripojením na internet
v rámci Európy. Najrýchlejší internet je však mimo Európy, príkladom je
Južná Kórea. Ďalší vývoj je v tom, že vzniká potreba prenášať cez
internet viac ľudských zmyslov. Dnes nie je problém cez internet počuť a
vidieť – to sú uši a oči ľudí. S ďalšími zmyslami je to už však
náročnejšie – ako preniesť vôňu, pocit, chuť, hmat a podobne? Tu
existujú prvé náznaky toho, že sa to dá pomocou špeciálneho nástroja,
ktorý prenáša napríklad dotyky rúk aj na diaľku. Sú už aj pokusy s
prenášaním vône, záujem majú napríklad kozmetické firmy," zhrnul Macko.
Zdôraznil však, že ako pandémia ukázala, veľmi dôležitá úloha rozvoja
použitia internetu je vo vzdelávaní. Ako dodal, to, čo máme k dispozícii
v súčasnosti, je neefektívne a nevedie to k cieľu vychovať vzdelanú
generáciu. "Priestor na zlepšenie je obrovský a podčiarklo to aj úlohu v zameraní vyučovania informatiky na školách v našej krajine," povedal Macko.